Čo je to „menšie zlo“?

ovce

„Nielen vlády sú zlé, ale aj ľud je často skazený, a vlády len odrážajú jeho kvality.“

Ľudovít Velislav Štúr

Už veľmi dávno som sa nedostal k písaniu článkov. Situácia mi však nedovolí inak. Ocitli sme sa v dobe plnej marazmu a politického pragmatizmu. Ja som však idealista, preto tento článok bude začiatkom série článkov, ako by sa mal podľa mňa vyrovnať idealista s nástrahami dneška. Je jasné, že idealistov je dnes veľmi málo a ubúda ich. Stáva sa tak preto, že dnešná amorálna doba vytvára na jednotlivca enormný tlak a núti ho správať sa stádovito. Jednotlivec dnes podlieha zdaniu, že ak sa amorálne správa väčšina skupiny, tak je to v poriadku. Ale pravda vždy prežila len preto, že niektorí jednotlivci odmietli takéto správanie a držali svoje pozície a náhľady i napriek tomu, že ľudia okolo nich podľahli a otočili sa chrbtom k ideálom. Tieto osobnosti boli na vyššej duchovnej úrovni a inšpirovali tak ostatných okolo seba. Takýmito osobnosťami podľa mňa boli veľkí muži ako Ľudovít Velislav Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Janko Kráľ, či osobnosti iných národov ako Corneliu Codreanu, José Antonio Primo De Rivera a mnohí ďalší.

Voľba, ktorú nám určuje Systém

Dnešná doba je charakteristická tým, že mnohokrát podliehame životným rozhodnutiam a rozhodujeme sa, čo je správne a čo správne nie je. Poďme ale teraz konkrétnejšie rozobrať voľbu, ktorá je v dnešných dňoch veľmi aktuálna. Ide o politické voľby. Nejdeme sa teraz konkrétne zaoberať voľbami do NS SR, alebo inými napr. komunálnymi voľbami. Ide o voľby ako také, kedy si vyberáme z viacerých možností, ktoré nám Systém ponúka. Zámerne som použil slovo Systém, ktorý popisuje to, ako je dnešná spoločnosť nastavená podľa zákonitostí, ktoré určuje práve Systém. V ideálne nastavenom systéme má človek dve možnosti voľby. Buď volí dobro, alebo volí zlo. Z týchto dvoch možností je prirodzenejšia voľba dobra, ktorá je normálnemu človeku blízka. Veď kto by už vedome pre seba volil zlo?

Volebná rezignácia

Pozrime sa ale bližšie na dnešnú spoločnosť a Systém. Každý dnes vie, že všetky vlády, parlamenty a politici, ktorí sa doteraz podieľali na moci, teda boli predstaviteľmi Systému, bezbreho kradli, vytvárali si zákony v prospech seba a svojich sponzorov a občanov Slovenska mali iba ako dojné kravy, ktoré im odovzdávali svoje príspevky a volebné hlasy. Spočiatku si voliči mysleli, že politici im pomôžu a budú sa mať lepšie. Ešte týchto politikov nepoznali a už vôbec nevideli, kto skutočne stojí za týmito politikmi. To by sa pochopiť dalo. Samozrejme, že politici vždy chceli udržať Systém a jeho nastavenia, ktorý im vyhovoval, pretože vždy ostali pri moci a mohli kradnúť. Každý normálne a zdravo uvažujúci človek povie, že tento Systém je amorálny. No dostali sme sa do fázy, kedy sa väčšina voličov s týmto Systémom zmierila a začala sa správať tak, ako Systém potrebuje. A Systém potrebuje čo najviac politických hlasov, aby si tak každý myslel, že je legitímny a zdanlivo správny. Je ale správny taký systém, v ktorom ľudia vedome volia zlo?

Aj „menšie zlo“ je iba zlo

Každý sa už stretol s vetou, alebo ju dokonca už i sám povedal: „Budem voliť menšie zlo!“. Čo je to menšie zlo? Je menšie zlo dobro? Určite nie. Zlo ostane zlom, nech mu dáme akýkoľvek prívlastok. Stále je to iba zlo. Túto vetu počuť najčastejšie pred voľbami. Človek je natoľko utopený v tom hnuse, ktorý voľby a politiku sprevádza, že je zmierený s tým, že bude voliť zlo. Myslí si, že je zle, ale aspoň nebude horšie.

Čo sme dokázali voľbou menšieho zla

Poďme si spraviť malú exkurziu do minulosti. Po novembri 1989 bolo vo vláde na čele s Mečiarom HZDS a SNS. Každý vie, že títo páni začali s prvými lúpežami národného majetku. Ukradli, pardon, sprivatizovali, čo sa dalo. Zašli až tak ďaleko, že otvorene spolupracovali so zločineckými skupinami. Prišli voľby, tak sa teda volilo menšie zlo. Zvolený bol Dzurinda. Dzurinda pokračoval v ožobračovaní slovenského národa a robil na ňom dosiaľ nevídané sociálne experimenty, kedy vznikol jav, ktorý dnes nazývame sociálne samovraždy. V tom období bol pre mnohých Fico menším zlom, tak ho zvolili. Potom sa k moci zase dostala Radičová. O tom snáď už písať netreba. Treba ešte viac dôkazov? Menšie zlo je nezmyselný pojem a k už tomuto slovnému spojeniu pripustíme legitimitu, nič nestojí v ceste „menšiemu zlu“, aby sa z neho stalo väčšie. Práve preto je dnešná spoločnosť v tak žalostnom stave, pretože Slováci vždy volia menšie zlo. Toto si treba uvedomiť.

Pragmatizmus nacionalistov

Tento problém voľby menšieho zla sa bohužiaľ týka i nacionalistov, ktorí by mali byť predovšetkým idealistami. Demonštrovať voľbu menšieho zla si môžeme na príklade Slovenskej národnej strany. Ešte v deväťdesiatych rokoch sa mnohí národovci rozhodovali, či SNS povedie Ján Slota. Mnohí ho nepovažovali za dobrého človeka, ale bola šanca sa dostať do parlamentu, preto zvolili na čelo SNS „menšie zlo“, Slotu a Malíkovú – Belousovovú. Dnes už hádam každý vie, čo sa podarilo Slotovi a Belousovovej zo SNS spraviť. Povyhadzovať mnohých úprimných národovcov a spraviť z tejto strany iba firmu na získavanie peňazí. Rovnako, ako to je teraz v Kotlebovej strane. Žiadna cesta, ktorú si vyberáme voľbou menšieho zla nedopadne dobre. Pretože voľbou zla si volíme vlastnú záhubu.

Idealista nikdy neustúpi

Čo nám dnes ponúka Systém na výber vo voľbách? Zlo, alebo „menšie zlo“. A práve tu sme sa dostali k vete, že systém núti ľudí vedome voliť zlo. Pretože nič iné tento Systém neponúka. Preto tento Systém je zlý a preto sa mu musíme postaviť a nerobiť to, čo od nás žiada. Práve tu nastáva tá chvíľa rozhodnutia. Pošpiní idealista svoje zásady a volí „menšie zlo“, tak ako väčšina? Nie, idealista zostáva vždy na svojich pozíciách, nikdy nespraví kompromis so zlom, pretože tak by zlu iba napomáhal. Idealista považuje voľbu „menšieho zla“ za niečo prízemné, nehodné vyššieho človeka. Idealista zvolí svoj postoj i napriek tomu, že možno sám stojí tam, kde sa mnohí neodvážia vstúpiť. Idealista nikdy nepodľahne tlaku systému, s ktorým nesúhlasí. Neustúpi i napriek tomu, že mnohí sa z jeho postoja budú vysmievať, či označovať ho za blázna. Netreba však zabudnúť na to, že tí „ostatní“ si zvolili údel stáda a preto sa stali iba zvieratami, ktoré smerujú na porážku, ktorú chystá Systém.

O rôznych druhoch vzbury proti systému si povieme v ďalších článkoch. Tento článok popísal iba to, ako sa správa idealista a hlavne ako koná. Návrhy alternatív, ako sa postaviť systému predstavím v ďalších mojich článkoch.

 

Jakub Hromoslav Škrabák

Sorry, comments are closed for this post.